Lazy- odľahlé miesta mimo civilizácie v lone prekrásnej prírody.  Slovenské lazy, alebo kopanice sú obydlia ďaleko od miest a od starostí v týchto mestách .

• Voľakedy ľudia bežne takto žili.

 Dnes je to skôr raritou. Pri turistike po rôznych častiach Slovenska sa mi podarilo pár krát natrafiť na takýchto obyvateľov.
S pribúdajúcimi šedinami a životnými skúsenosťami sa menil aj môj pohľad na nich.
 V mladom veku som to vôbec nedokázala veru pochopiť. Kládla som si otázky :

• Ako pre boha môžu takto žiť ?
• Ako môžu existovať bez sprchy, klasického WC, elektriky ?
• Kde chodia na nákupy?
• Kam chodia za kultúrou ?
• Čo ak potrebujú lekára ?
• Prečo pre pána Jána takto žijú!

 Dnes už poznám príbehy mnohých, ktorí sa na túto neľahkú, ale vo svojej podstate veľmi jednoduchú, jasnú a priamočiaru cestu vybrali.
Stretla som starcov, ktorí sa na kopaniciach narodili a veru tam aj chcú svoj život v lone prírody ukončiť. V očiach sa im odrážal pokoj, vyrovnanosť. Nenašla som tam nervozitu, stres. Vždy ma pohostili chlebíkom doma pečeným a pečenými zemiakmi s kyslým mliekom. Na čistom bielom obruse mi zvráskavené ruky podávali všetko čo doma mali. Bez otázky, že čo za to ?
Človek je tu vzácny a vítaný ! Na málo miestach- okrem vlastného domova- som mala možnosť zažiť ten pocit
Stretla som na lazoch aj ľudí v strednom veku- hľadajúcich zdravie vo svete bez elektronického smogu. Tí sa dokázali kochať nad každým steblom trávy, nad každou muškou, ktorá okolo nich preletela. Videli krásu vecí, ktoré ja v rýchlosti bežného života už neviem vnímať
Stretla som aj mladomanželov, ktorí práve na lazoch chcú začať spoločne v lone prírody žiť a založiť si tu rodinu a gazdovstvo.
 
Z týchto ciest sa vraciam domov vždy pokojná a ľahšie znášajúca stres veľkomesta. Viem, koľko málo človek naozaj k svojmu životu  naozaj potrebuje.