Som s priateľom pomaly 10 rokov, deti nemáme. Začiatok nášho vzťahu bol krásny dokonalý potom prišiel zlom po 3 rokoch a priateľ sa mi zveril že má rád bdsm a dominanciu… Ja ktorá bola zvyknutá len na nehu a vášeň medzi partnermi to nejako zle znášala keď to zo začiatku bolo len o jeho uspokojení, klasický vášnivý sex som milujem ale milujú aj tú dominanciu chlapa. Ale dlhú dobu bolo všetko len o priateľovi niekedy ma do toho aj nútil a ja stratila potom záujem o sex úplne za každú cenu som chcela byť s ním aj keď som stratila na nejakú dobu city ja ho milovala a stále milujem tak som nejaký čas trpela niekoľko rokov večne stresy hádky úzkosti depresie aj to čo vlastne odo mňa chce vo svete fetiša sa to potom viac a viac rozrastalo.

A psychický sen bol v prdeli… Inak bol a je stále na mňa hodný, verný, milujúci urobí pre mňa prvý posledný pomôže s čímkoľvek jednoducho zlatý človek. Dlhú dobu trvalo kým som si na všetko nejako zvykla alebo to tolerovala potom prišiel ďalší zlom že by rád to skúsil aj s chlapcami. Myslela som že je to len žart ale potom sa tak aj stalo tiež som to nejako spracovala ale trvalo to cca 5 rokov než som si na všetko zvykla bála som že de mu nezavďačím keď to nebude podľa neho. Bola som na ňom závislá, nepúšťala ho nikam bezo mňa, chcela byť všade s ním alebo aby nešiel von sám s niekým bola som extrémne žiarlivá a zbytočne aj nikdy ma nepodviedol ani ja jeho ale medzitým všetkým som dostala svoje psychické problemy na úplné zrútenie niekoľko rokov.

Myšlienky sú také či to furt má cenu byť v takom vzťahu keď už sa to dalo do takej tej harmónii že spolu komunikujeme a budúcnosť sa furt planuje alebo ísť každý svojou cestou… Milujú ho ale hovorím si že počas nášho vzťahu som zistila že mám chorobu a mňa hovorí že je to ťažké so mnou komunikovať aby som si niečo nemyslela zle … aj keď sa ja snažím so sebou pracovať dať mu tú voľnosť s kamarátmi a kamarátkami a mať ten čas aj pre seba že to všetko nechcem zahodiť.