Možno to poznáte aj vy. Uspávate deti každý večer v jednej veľkej posteli. Najskôr si čítate, potom sa rozprávate a nakoniec vám zaspia každé na jednej ruke. Vymaniť sa chce trochu tréningu, ale nie je to také zlé. Horšie je to však vtedy, keď sa aj vy potrebujete dostať v noci na svoje miesto. Obvykle ste vďační za akýkoľvek voľný kúsok lôžka, pretože čím menšie dieťa, tým väčší priestor dokáže zabrať. Spoločné spanie je vraj zdravé a posilňuje vzťahy medzi rodičmi a deťmi, ktorým dodáva pocit bezpečia a stability. Asi to tak je, ale ťažko sa vám to uvedomuje, keď sa ráno prebudíte s pocitom, ako keby vás celú noc niekto bil.

Konečne do vlastného

Všetko sa však raz skončí. Skôr či neskôr nastane obdobie, kedy už s vami nebudú chcieť byť tak často a ani tak blízko. Vtedy príde na rad ich vlastná poschodova postel. Každý bude mať svoje súkromie, zostane im však možnosť večerného rozprávania sa a možno aj vzájomného predčítania. Puto medzi súrodencami bude čím ďalej, tým silnejšie, aj keď sa zúročí možno až o pár rokov, keď už budú dávno dospelí. Ale nečakajte, že to bude iba idylické. Možno najskôr budete musieť riešiť pravidelné hádky o to, kto kde bude spať, pretože samozrejme všetci chcú byť hore. No a keď to už konečne vyriešite, nastane obdobie rôznych vojen a cirkusových čísiel. Máloktorý nábytok totiž nabáda k hrám tak veľmi, ako práve poschodova postel.

Najkrajší dar

V každom prípade je však potrebnéčo najviac si toto výnimočné obdobie v živote človeka užiť. Mať malé deti je náročné a niekedy máte pocit, že to možno už ani nezvládnete, ale nedajte sa. Byť s nimi, nechať sa od nich učiť všetko, čo sme už dávno zabudli a dívať sa ako vám rastú pred očami, to je hádam to najviac čo môžeme od života dostať.